Okienko do duše

Kde sídli duša? Vedú k nej dvere? Pocítim ju za závesom okna niekde v sebe? Vie o mne všetko? Alebo viem niečo ja o nej?

Občas sa ma dotkne, niekedy náhle a naliehavo, inokedy v tichu na ňu narazím ja. Je to, ako keď dve sa vlejú v jedno. Volám to spojenie.

Téma: meditácie

Meditovať sa dá rôzne, existuje veľa techník a každému vyhovuje nejaká… Na meditáciu však často stačí len chvíľa, okamih náhleho spojenia, keď sa dotkne nášho srdca ticho alebo príjemná vôňa, či letmý pohľad na padajúci list z farebného stromu… a niekedy sa ňou môže stať dôverný rozhovor, keď sa všetko okolo nás rozplynie a vnímame len energiu jeho obsahu…

Skrátka, je to akési ponorenie sa do našich hĺbok, ktoré nám pomáha spoznať seba samých, či sme veľkí alebo malí. A práve o tom, ako môžeme meditovať spolu s deťmi, sa dočítate v novembrovom čísle časopisu Moja psychológia, kde nájdete inšpiráciu aj z mojich vlastných skúseností s detskými meditáciami v Ateliéri duše.

Téma: emócie

Všetci určite dôverne poznáme chvíle, keď nezvládame riešiť situácie, ktoré nás emočne „rozhojdajú“, s nadhľadom a pokojom hodným Buddhu. Nevadí. Dôležité je netrestať sa za naše prípadné či neprimerané emocionálne výbuchy a radšej sa skúsme zamyslieť nad tým, prečo sa nám stali, či možno sa nám opakovane dejú (a – ako inak – v tej najnevhodnejšej chvíli…).

A deti nie sú iné. Tiež majú svoje dni či chvíle, keď nimi lomcuje zlosť, nervozita, keď – „bezdôvodne“ – plačú a vynucujú si pozornosť spôsobom, ktorý v danom okamihu nezapadá do nášho scenára. O tom, ako to zvládať či ako sa na to môžeme pozerať, som sa podelila s čitateľmi februárového čísla časopisu Moja psychológia v článku Nezvyšujte hlas. Možno ním inšpirujem aj vás 🙂


Téma: starí rodičia v živote dieťaťa

Vianoce – tak ako hocijaký iný sviatok, ktorý spája rodinu dohromady – sú skvelou príležitosťou na pomyselný návrat do detstva. Práve v ňom vyviera prameň čistej a spontánnej radosti a prirodzenej dôvery v kúzla. A čím sme dospelejší, tým viac sa v nás zakoreňujú momenty, keď sme sa cítili šťastní a bezstarostní. Medzi azda najšťastnejšie spomienky z detstva patria určite aj všetky tie nezabudnuteľné a vzácne okamihy strávené so starými rodičmi.

Pre každé dieťa sú jeho starkí oázou bezpečia a zázemím istoty. Ich náruč plná lásky, oddanosti a porozumenia dáva vnúčatám pocit bezpodmienečného prijatia, po ktorom tak veľmi túži každé ľudské mláďa. O tom, že význam tohto medzigeneračného vzťahu je v dnešných časoch rovnako dôležitý ako kedysi, píšem vo svojom vianočnom článku v časopise Moja psychológia.